Chuť čerešňových paradajok

Príhovor autora
O Bratovi Suiovi som sa prvýkrát dozvedel z televíznej relácie. Kamera najprv sledovala jeho bosé nohy, kráčajúce po blate až do skleníka. Potom sa pomaly zdvíhala a obraz sa od zašpinených nôh pre- sunul až k jeho usmiatej tvári. S nadšením hovoril o svojich ružových rajčinách zo slanej pôdy.
Ťažko si predstaviť, že tento úprimný a pracovitý mladík pred kamerou bol kedysi čiernou ovcou ro- diny: veľa fajčil, pil a túlal sa po herniach.
Po sledovaní televíznej relácie o Bratovi Suiovi, som zacítil silné chvenie svojho srdca. Chcel som pre deti niečo o ňom napísať.
Bol som novinárom a moje skúsenosti mi podvedome našepkávali, že to môže byť dojímavý príbeh. Kamera však niekedy dokáže prikrášliť a prehnať ktorýkoľvek príbeh. Preto som začal zbierať vlastné informácie o Suiovi a o jeho známych rajčinách. Kým som všetko zhrnul, zatelefonoval som mu.
Z druhej strany telefonátu zaznel nesmelý hlas, presne ten istý, ako som počul v televíznej relácii. Predstavil som sa a vyrozprával mu svoj plán o napísaní obrázkovej knihy o ňom pre deti. Bol veľmi rád, lebo sa práve vtedy stal otcom. Vyslovil však aj určitú obavu: či si naozaj zaslúži byť vzorom pre deti. „Nakoniec nevadí, nech ma deti poznajú aj z tejto stránky, aby nikdy nerobili také hlúposti ako ja,“ uťahoval si sám zo seba.
Lenže proces mojej tvorby nebol ľahký. Mal som k dispozícii dostatočné informácie, stále mi však niečo chýbalo. Až jedného dňa som od Brata Suia dostal veľký balík s malými paradajkami z kraja Yun Lin s krátkou správou: „Ak chcete napísať môj príbeh, musíte najprv ochutnať moje paradajky!“
Balík plný červených paradajok i správa ma hlboko dojali. Dokončil som finálnu verziu tejto knihy. Cez nezabudnuteľnú chuť rubínových paradajok som tiež precítil úprimnosť a mäkkosť Brata Suia.
Tvorba literárneho diela sa veľmi podobá pestovaniu na pôde. Roľníci venujú pôde svoj pot, snažia sa získať z tmavej zeme nádhernú zeleň a úžasné plody. Umelci maľujú čarovnú prírodu šikovnými rukami pomocou fa- rieb. Spisovatelia kladú svoje pocity a zážitky z denno- -denného života na papier a tak vytvárajú veľa príbehov.
Stále hľadám príbehy o zemi, po ktorej kráčam. Vždy sa teším, ak dokážu posilňovať v deťoch to dobré a prinášajú im nádej.